Bohužiaľ, ale u nás doma je to tak.. Mnohí sa pousmejú, že ,,haha,, to hádam nie.
Ale toto mi raz povedala sestra keď som po nejakom čase zavítala domov. Presnejšie, počúvala som, ako nahlas rozmýšľa.
Ja som prišla v piatok domov vyhladovaná a doma, ako obyčajne, v piatok chladnička zívala prázdnotou. Doma bola akurát moja sestra zúrivo sa učiaca na maturitu. Bolo tesne pred osmou hodinou večernou. Tak sestre som len zakričala že idem do obchodu, no ona na to odkričala, že do ktorého... nemusela mi ani hovoriť ďalej, môj mozog stihol rýchlo ,,naštartovať, aby som si uvedomila, že som doma, v mojom malom rodnom mestečku, kde obchody sa zatvárajú o 17.00, či v lepšom prípade o 18.00. Jedine hypersupertesco ,,fičí,, nonstop, ale na túru do tej plechovej bedničky som určite nemala chuť. Tak som sa otvorila chladničku a snažila sa z nej doslova vyžmýkať čo sa dalo.
Našla som kúsok kuraciny, hm..reku spravím si cestoviny s kuracinou a smotanovou omáčkou. Avšak, keď som už mala skoro hotovú kuracinu, aj cestoviny boli mäkké, zistila som, že nemám smotanu na omáčku. Tak som zase pohotovo musela sa vynájsť a urobila som niečo podobné ako robia v jedálni na škole, tzv. UHO (univerzálna hnedá omáčka – autorské právo na toto slovo ma môj kamarát tofe). Len moja omáčka bola biela – čiže moja by sa volala UBO – univerzálna biela omáčka. Neskôr trošku do červena, kvôli paprike.
Nevedela som sa dočkať, kedy to do seba natlačím. Vďaka koreniu to voňalo tak, že to vytiahlo moju sestru z izby zo slovami, že ,,čo to tu tak dobre vonia?,,. Sadla si oproti mne a začala upierať prosebný pohľad na mňa, že nech jej dám aspoň ochutnať. Ja protiva protivná samozrejme som poctivo ignorovala jej pohľady a hádzala to do seba.
Nakoniec som sa zľutovala a venovala jej takmer polovicu mojej porcie.
A vtedy to začalo...
(sestrin monológ)
Dnes vieš o čo sa mama pokúsila? (zdvihla som len spýtavo obočie) .. o segiň guláš. Naozaj bol segiň (segiň vo východoslovenskom nárečí znamená ,,chudák,, úbožiak). Knedľa bola fajn, veď nakoniec ju kúpila.. aj to mäso sa dalo.. ale tá kapusta. Dobre že si prišla až tak neskoro večer. Juj a takú som mala naň chuť. A mama mi to tak pokazila. Všetko vie uvariť, ale segedínsky je pre ňu ako zakliaty. Chápeš to? Lebo ja nie. Si predstav, že prídu moje alebo tvoje deti na návštevu ku babičke, a milá babi nevie navariť segedínsky. Prečo ho nevie urobiť tak ako v školskej jedálni?
Tam síce varia občas strašné ,,blivajzy,, ale toto sa im vždy podarí. Ty, veď hneď pondelok ho majú robiť. A ja blbá som sa odhlásila z obedu. Nič to, pôjdem sa prihlásiť. A s tým odchádzala... najedená (pomedzi to mi stihla poďakovať za večeru) a spokojná, že ako to všetko vyriešila.
Ja som celá šťastná vstala, že tá tortúra so sestriným monológom skončila, a že ,,môžem ísť poumývať riad,,. Keď tu zrazu sestra vletela späť do kuchyne zo slovami... ale potom moje deti budú musieť chodiť tiež do jedálne, keď im babka nenavarí...
Na to som už nemala slov .. a doteraz nemám, len keď sa vynorí táto spomienka, stále sa nad tým zasmejem.
Komentáre
.